Daňová rezidencia Slovákov pracujúcich v Českej republike

Ste občanom Slovenskej republiky, ale pracujete v Českej republike? Aké sú Vaše daňové povinnosti v obidvoch krajinách? Ako postupovať pri určovaní daňovej rezidencie?

Rozhodujúcim faktorom pri určovaní daňovej povinnosti je posúdenie daňovej rezidencie občana.

Daňový rezident (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) je podľa § 2d fyzická osoba, ktorá má:

• na území štátu trvalý pobyt, dlhodobé bydlisko,
• alebo sa na území štátu obvykle zdržiava (viac ako 183 dní v kalendárnom roku).

Jednoducho povedané, v ktorej krajine bude fyzická osoba platiť daň z príjmov fyzických osôb a kde bude podávať daňové priznanie. Povinnosťou daňovníka je vysporiadať si na území daňového rezidenstva svoju celosvetovú daňovú povinnosť. Daňovník si posudzuje svoju daňovú rezidenciu sám a je v jeho kompetencii, aby dostatočným spôsobom preukázal, v ktorom štáte je daňovým rezidentom. Ak ho správca dane vyzve, daňovník je povinný preukázať dôkazmi svoju daňovú rezidenciu (spôsob a forma preukazovania nie sú vymedzené).

Dvojitá rezidencia

Nastáva v prípade, že fyzická osoba je považovaná za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, napr. ak má osoba trvalý pobyt a rodinu na Slovensku, ale pracuje v ČR, kde sa dlhodobo zdržiava kvôli práci = nastáva konflikt dvojitej rezidencie. Akým spôsobom sa pri konflikte rezidencie postupuje? Riešením je, že sa uplatnia rozhraničovacie kritéria, ktoré sú definované v zmluve o zamedzení dvojitého zdanenia. Postupným uplatnením kritérií sa napokon určí len jedna krajina, v ktorej bude osoba považovaná za daňového rezidenta. Podstatné je správne určiť, v ktorej krajine bude osoba daňovým rezidentom. Kritéria sa uplatňujú v nasledujúcom poradí:

1. stály byt = vlastný alebo prenajatý byt, ktorý je osobe kedykoľvek k dispozícii podľa jej potreby, 
2. stredisko životných záujmov = rodinné a sociálne vzťahy, majetkové pomery, zamestnanie (dôkaznými prostriedkami môže byť nájomná zmluva, pracovná zmluva, zmluvy o uzatvorení životných a zdravotných poistení...),
3. miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava
4. štátne občianstvo
5. vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov

Ak po uplatnení kritérií vyplynie, že osoba je rezidentom SR musí do daňového priznania zahrnúť všetky zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR aj všetky príjmy zo zdrojov, ktoré mala v zahraničí. Môže pritom uplatniť metódu vyňatia príjmov.

Ak po uplatnení kritérií vyplynie, že osoba nie je rezidentom SR, daňovník je povinný  si na území SR vysporiadať len príjem plynúci zo zdrojov na tomto území. V prípade, ak nerezident SR nedosiahol v SR žiadny zdaniteľný príjem, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie v SR. Nevzniká mu ani povinnosť oznamovať túto skutočnosť správcovi dane.

Zmena rezidencie nenastane, ak daňovník odchádza z jedného štátu do druhého štátu na krátke časovo vymedzené obdobie a predpokladá sa, že sa vráti do prvého štátu (napr. športová činnosť, krátkodobá závislá činnosť).

SZČO podlieha pri určovaní daňovej rezidencie rovnakým pravidlám ako zamestnanec. Podnikateľskú činnosť však môžu vykonávať v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne (príjmy bude zdanené v krajine, kde sa stála prevádzkareň nachádza). Právnické osoby si určujú daňovú rezidenciu na základe ich sídla alebo miesta skutočného vedenia.

Praktické príklady:

Živnostník má trvalé bydlisko na Slovensku, podniká na Slovensku, avšak v priebehu roku 2019 mal príjmy z podnikania aj v Českej republike. V ktorej krajine je daňovým rezidentom?

Podnikateľ je daňovým rezidentom SR.

Zamestnanec má trvalé bydlisko na Slovensku, študoval  na vysokej škole v ČR, a po ukončení školy je zamestnaný v ČR, kde má stály byt a stredisko svojich životných záujmov. Na Slovensku nedosiahol žiadny zdaniteľný príjem. V ktorej krajine je daňovým rezidentom?

Zamestnanec je daňovým rezidentom ČR (kde podá daňové priznanie). Nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie v SR, ani nemusí oznamovať túto skutočnosť správcovi dane na Slovensku.