Účtovníctvo od A do Z, 2. diel: Význam a funkcia účtovníctva, užívatelia účtovníctva

Význam a funkcia účtovníctva (alebo k čomu to všetko vlastne je?)

V predchádzajúcom článku sme si povedali, že účtovníctvo MUSÍ poskytovať 2 základné druhy informácií:

a)      o stave a pohybe majetku a záväzkov a za b) o nákladoch a výnosoch a s tým súvisiacim zisťovaním hospodárskeho výsledku.

Pokiaľ spĺňa účtovný systém tieto 2 hlavné požiadavky, začína plniť určité funkcie. V súvislosti s funkciami, ktoré účtovníctvo plní, najčastejšie sú mimo iné spomínané tieto:

• poskytovanie informácii o hospodárení firmy
• poskytovanie informácii pre rozhodovanie o riadení podniku
• dôkazný prostriedok pri vedení sporov
• zisťovanie informácií pre daňové účely

Prvé dve spomínané funkcie sú pravdepodobne sú najdôležitejšími, do veľkej miery záleží na konkrétnej účtovnej jednotke, ako veľmi sa rozhodnú dané funkcie účtovníctva využiť. Na základe údajov z minulosti, či súčasnosti sa môžu riadiaci, či iní zodpovední pracovníci rozhodnúť o budúcich investíciách, obchodoch, zdrojoch financovania, apod.

Bohužiaľ pre radu podnikateľov je najdôležitejšou funkciou zistenie informácií pre daňové účely (jedná sa hlavne o evidenciu spojenú s DPH a správne stanovenie základu dane z príjmov právnických osôb). Ako už bolo popísané v predchádzajúcom článku, túto funkciu účtovníctva ako primárnu, berú najčastejšie podnikatelia, ktorí účtovníctvo považujú za nutné zlo.

Existujú samozrejme aj iné funkcie, vyplývajúce najmä z toho, že sa na účtovníctvo nenahliada ako na fixný systém ale práve naopak. Účtovníctvo sa berie ako dynamický nástroj  systémovej informačnej podpory, ktorý je variabilný. Účtovníctvo taktiež plní rôzne kontrolné funkcie či evidenčnú funkciu.

 
Iný uhoľ pohľadu na funkcie účtovníctva sa nám taktiež môže naskytnúť, keď sa pozrieme na osoby, ktoré sú nejakým spôsobom prepojené s účtovníctvom.

Užívatelia účtovníctva

Odpoveď na otázku aké má účtovníctvo funkcie sa taktiež môžeme pozrieť z pohľadu jeho užívateľov. Každý užívateľ má nejaké informačné potreby a tie chce uspokojiť. Každý z užívateľov potrebuje prístup informácií v inom čase, množstve, štruktúre, či s podrobnosťami. Účtovníctvo reflektuje požiadavky jeho užívateľov, čo podporuje vyššie spomínanú variabilitu.

Dalo by sa povedať, že účtovníctvo vám prinesie to, čo od neho požadujete. Čím viac vstupov (dát) do účtovného systému vložíte, tým podrobnejšie a variabilnejšie výsledky (výstupy) môžete očakávať. O vstupoch a výstupoch si ešte veľakrát v budúcnosti budeme rozprávať, zatiaľ stačí, keď ako vstupy si predstavíte jednotlivé doklady a ako výstupy účtovné výkazy, zobrazujúce agregované výstupy v požadovanej štruktúre, kvalite apod.

Každá zo skupín na účtovníctvo pozerá trochu z iného uhlu. Pokiaľ vezmeme do úvahy užívateľov účtovníctva, obsiahneme v podstate každého. Každá z týchto zainteresovaných skupín má inú predstavu o ideálnom podniku a iné preferencie.  

Požiadavky jednotlivých skupín sú veľmi odlišné, poďme si ich teda aspoń do základnej miery naznačiť.

Pokiaľ sa pýtame na užívateľov účtovncítva, je dôležité sa zamyslieť nad motívom, či dôvodom prečo by vôbec daný subjekt malo zaujímať účtovníctvo a aké sú jeho motívy.

Skupiny ľudí, ktorí sú menej či viac zainteresovaní do určitej účtovnej jednotky sa často nazývajú tzv. Stakeholderi.

Užívateľov účtovníctva môžeme rozdeliť na externých (vonkajších) a interných (vnútorných).

Vlastníci (Investori)

Primárnym motívom ich investície do podnikania je zhodnotenie vložených prostriedkov – vloženého kapitálu. Mimo iné sledujú predovšetkým rentabilitu (ziskovosť) podnikania. Napriek tomu, že je hlavným kritériom maximalizácia hodnoty majetku vlastníka, súčasným trendom rady podnikov je akcentovaný dôraz na zvolenie strategických cieľov podniku širšie, než len na zhodnotenie vlastného kapitálu (týmito otázkami sa zaoberajú vlastníci v spolupráci s najvyšším strategickým manažmentom).

Správne zvolená vízia a stratégia podniku a jej prepojenie najmä s vonkajším okolím je prospešná pre všetky zúčastnené strany. Jedná sa najmä o sociálne, enviromentálne, ekologické otázky. Tvorba pracovných miest, podpora verejných záujmov apod. Vzniká tu akási symbióza medzi podnikom a okolím. Vo veľkom množstve prípadov je bohužial nutné dať si dole ružové okuliare, pretože sa už nejedná o snahu prehĺbenia vzťahov s okolím ale len o zvýšenie svojej publicity a PR, čo by malo byť cieľom, avšak paradoxne sa tak často stáva – v prospech podniku. Problematikou na tejto úrovni sa zaoberá tzv. Corporate Governance.

Štát

Funkčnosť podnikateľského prostredia veľmi často kopíruje stupeň rozvoja danej ekonomiky – je potrebné toto prostredie často kontrolovať. Z účtovníctva taktiež čerpá dôležité dáta najmä pre štatistické účely. Je samozrejmosťou, že štát prostredníctvom ministerstva financií „dohliada“ na subjekty a vyberá dane v rámci finančných dotácií, apod.

Odberatelia

Schopnosť podniku včas a za priaznivých cenových a dodacích podmienok uspokojiť dopyt odberateľov.

Dodávatelia

Dodávatelia chcú mať istotu, že za ich tovar, výrobky či služby bude riadne a včas zaplatené. Z účtovníctva sa dá vypozorovať množstvo indikátorov, ktorý by mohli byť signálom pre zvýšenú pozornosť a obozretnosť. Najmä sa jedná o ukazovatele zaoberajúce sa likviditou, spôsobom financovania apod. Obecne sa správny dodávateľ snaží stať dlhodobým obchodným partnerom svojmu odberateľovi, ktorý mu môže zaistiť pravidelný odbyt.

Konkurencia

Z účtovníctva je možné zaistiť veľkosť tržieb, ktoré môžu byť indikátorom veľkosti tržného podielu. Na druhú stranu je možné v množstve prípadov v účtovnom vykazovní externým subjektom množstvo skutočnosti šikovne zakryť a môžu tak skresliť získané informácie. Je to spôsobené tým, že štruktúra vykazovaných informácií externým subjektom je v mnohom iná než subjektom interným (o tomto probléme budeme hovoriť nabudúce).

Banky

Najmä v oblasti kontinentálnej Európy sú podniky pri získavaní svojich zdrojov orientované najmä na banky (na rozdiel od anglo-amerického sektoru, ktorý skôr inklinuje ku kapitálovým trhom – emisie akcií, obligácií, apod.) Banka starostlivo zvažuje o úverových transakciách – banky chcú mať istotu, že dlžiaci subjekt bude schopný splácať, samozrejme i vrátane príslušného úroku. Pred poskytnutím úveru často vyžadujú podrobné účtovné výkazy za posledných niekoľko období vrátane ich komentárov a vysvetlení. Vzťah banky a podniku je tiež v množstve prípadov špecifický, najmä pri dlhšej spolupraáci často firma „dočiahne“ na lepšie podmienky, vrátane možnosti služieb na mieru. Spoločnosti využívajú tiež bankové inštitúcie pre iné služby (faktoring, apod.).

Zamestnanci

Každý podnik by si mal vopred definovať svoju zamestnaneckú politiku, ktorá zahŕňa personálny plán, kde jednou z najdôležitejších a zároveň najťažších rozhodnutí je voľba správneho mzdového ohodnotenia zamestnancov. Zamestnanci mimo uspokojivé mzdové ohodnotenie taktiež samozrejme preferujú istotu a bezpečnosť práce. Z hľadiska účtovníctva, zamestnanci sú aktérmi množstva procesov, ktoré účtovníctvo musí zaznamenať.

Manažéri

Manažéri patria medzi zamestnancov a okrem iného majú možnosť sebarealizácie, kolektívneho uznania a s tým spojenými finančnými benefitmi (služobný automobil, mobil, atď.)

Účtovníci

Účtovníci sú v kooperácii s riadiacimi pracovníkmi schopní vytvárať výstupy (Tieto úlohy sú často zastrešované oddelením vnútorného auditu či controllingu).

Ostatná verejnosť

Pre celýá rad ostatných subjektov spoločnosť predstavuje napríklad investičnú príležitosť, či možnosť pracovného umiestnenia, najlepšie s dlhodobým kariernym prospektom. Množstvo velkých spoločností má svoje akcie na burze. Cena akcií je ocenenie podniku akcionármi. Trh je nemilosrdný a i podľa ceny akcií sa dá posúdiť úspešnosť podniku. Ale buďme obozretní, účtovníctvo i napriek rozsiahlym auditom môže byť zmanipulované (Enron, Groupon). Ďalšie subjekty môžu byť priamo pozitívne či negatívne ovplyvnené spoločností – viz. Corporate Governance.

Účtovníctvo ako také sa líši nielen v rámci jednotlivých podnikov, ale znatelné diferencie by sme našli i medzi jednotlivými odvetviami. Tak napríklad v podniku vyrábajúcom výrobky bude účtovníctvo koncipované inak než v spoločnosti poskytujúcej služby. Exitujú odbory v ktorých je účtovníctvo v množstve oblastí dosť špecifické (poisťovníctvo, bankovníctvo, apod.). Tieto odlišnosti tiež davajú priestor pre špecializáciu účtovníkov. Účtovník je človek, ktorý by mal poriadne pochopiť daný „business“, chápať jednotlivé vnútropodnikové procesy, poznať ich príčiny a výsledky.

Účtovníctvo musí rozumieť vnútornej prepojenosti jednotlivých oddelení (zásobovanie, ľudské zdroje, predajné oddelenie, atď.).

Pri zvyšovaní kapacít činností podniku sa časom zvyšujú i požiadavky na účtovné zachytenie a tiež môže dochádzať k rozdeleni účtovného oddeleniu (najmä vo väčších spoločnostiach) na ďalšie celky, medzi ne môže patriť napríklad:

• investičná účtáreň
• materiálová účtáreň
• mzdová účtáreň
• prevádzková účtáreň
• finančná účtáreň
• všeobedná účtáreň
• iné

Jednotlivé časti účtovného oddelenia majú väčšinou na starosti určitú oblasť (napr. Účtovanie miezd), jednotlivé rozdelené oblasti sa potom následne agregujú do jedného systému na základe vopred stanovených príncípov a metód.

S čerstvo nabytými znalosťami by sa dalo vydedukovať, že by bolo múdre ale i praktické účtovníctvo nejak členiť. Ako môžeme účtovníctvo členiť a ako je to s reguláciou účtovníctva si povieme zas nabudúce. Do tej doby dovidenia.