Porovnanie zdaňovania príjmov: zamestnanec vs. SZČO

21. 09. 2018 | Michaela Vetráková

Daň z príjmov, ktorá je upravená v zákone č. 341/2016 Z. z. patrí medzi priame dane, čo znamená, že daňovník platí daň na úkor svojho príjmu. Okrem toho podlieha častým legislatívnym zmenám, a práve účinky týchto zmien majú dopad na správanie jednotlivých ekonomických subjektov. Vysoké zdaňovanie práce môže viesť k zníženiu ponuky práce, čo by mohlo ovplyvniť ekonomický rast danej krajiny. Tento článok je zameraný na podrobnú komparáciu daňovej povinnosti stanovenú zo základu dane, ktorý je rozdielne konštruovaný v prípade zamestnanca a SZČO. 

Závislá činnosť 

Príjmy zamestnanca sú súčasťou čiastkového základu dane (ČZD) zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP. Pri zdaňovaní príjmov sa stretávame s pojmom daňovník (zamestnanec, ktorého hrubá mzda podlieha dani) a platiteľ dane (zamestnávateľ). Charakteristickým znakom ČZD je, že zdaniteľné príjmy sú znížené o poistné a príspevky. Pod pojmom poistné a príspevky sa rozumie poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré je hradené zamestnancom z jeho hrubej mzdy v celkovej výške 13,4 %. 

Príjmy zo samostatnej činnosti

Príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) sú súčasťou ČZD podľa § 6 ZDP. Z daňového hľadiska SZČO preferujú čo najvyššie výdavky. Daňovníci majú na výber z nasledujúcich 2 možností uplatňovania daňových výdavkov:

• skutočné výdavky,
• výdavky percentom z dosiahnutých príjmov (tzv. paušálne výdavky). 

U skutočných výdavkov je povinnosťou daňovníka preukázať využitie týchto výdavkov pre podnikanie. Charakteristickým znakom ČZD je, že príjmy sú znížené o výdavky. V prípade paušálnych výdavkov má daňovník možnosť uplatniť si nad rámec výdavkov aj uhradené poistné na zdravotné a sociálne poistenie. Avšak paušálny spôsob uplatňovania výdavkov je možný len v tom prípade, ak daňovník nie je platiteľom DPH alebo je platiteľom DPH iba časť zdaňovacieho obdobia. 

Praktická komparácia závislej a samostatnej činnosti

Hrubý ročný príjem daňovníka je vo výške 14 400 €, podpísal daňové prehlásenie, je slobodný a bez detí. V prípade samostatnej činnosti, ktorú daňovník vykonáva už dlhšiu dobu uplatňuje paušálne výdavky vo výške 60 %. Výpočet porovnáva osobitne zdaňovanie zamestnanca a SZČO, pričom vychádza z nasledujúcich čiastkových základov dane:

• ČZD podľa § 5 ZDP = celkové zdaniteľné príjmy – poistné a príspevky (13,4 %)
• ČZD podľa § 6 ZDP = príjmy – výdavky – uhradené poistné na zdravotné a sociálne poistenie

Od roku 2013 sa v daňovom systéme fyzických osôb uplatňuje progresívne zdaňovanie príjmov. Progresívna daň je špecifická tým, že s rastom príjmov daňovníka dochádza k rastu miery zdaňovania. Sadzba dane je odvodená od veľkosti základu dane a od násobku sumy platného životného minima: 

• 19 % sadzba dane je odvodená z časti základu dane, ktorá neprevýši 176,8- násobok sumy platného životného minima v zdaňovacom období (v roku 2018 je to 35 268, 06 €), 
• 25 % sadzba dane je odvodená z časti základu dane, ktorá prevýši 176,8-násobok sumy platného životného minima. 

*Zaplatené ročné odvody na zdravotné poistenie (14 % z vymeriavacieho základu) a sociálne poistenie (33,15 % z vymeriavacieho základu) sú v minimálnej výške (v roku 2018 je to 2 580 € - pretože minimálny VZ činí 5 472 € ). Ak by daňovník začal vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť len v roku 2018, neplatil by sociálne odvody. Povinnosť úhrady sociálnych odvodov vzniká až od 1. júla roku nasledujúcom po kalendárnom roku, v ktorom príjem daňovníka presiahne stanovenú hranicu.