Kalkulácie a rozpočtovníctvo

Kalkulačná metóda = je to spôsob stanovenia požadovanej výšky nákladov a následné zistenie skutočných nákladov na skutočný význam nákladov podniku.

Vo všeobecnosti závisí od:

a)        vymedzenia predmetu kalkulácie

b)        spôsobu priraďovania N predmetu kalkulácie

c)         štruktúry N v akej sa zisťujú a stanovujú N na kalkulačnú jednotku

Metódy kalkulácie nákladov predstavujú rôzne spôsoby pre vyčíslenie položiek nákladov pripadajúcich na kalkulačnú jednotku. Voľba metódy kalkulácie nákladov závisí v podstate od charakteru výkonov (rovnorodé a rôznorodé) a na podmienkach v ktorých sa výkony uskutočňujú (druh činnosti, technológia a typ výroby).

Spôsob kalkulovania nákladov závisí od predmetu kalkulovania, požadovanej štruktúry nákladov, od metódy pripočítania a prepočtu nákladov na kalkulačnú jednotku.

Kalkulácia jednoduchým delením

Používa sa v podnikoch s jednoduchou hromadnou výrobou, kde sa vyrába jeden druh výkonov. Priame N na kalkulačnú jednotku (pripadne kalkulované množstvo výkonov) sa stanovia podľa technicko-hospodárskych noriem. Nepriame N na kalkulačnú jednotku sa zistia jednoduchým delením.

Kalkulácia nákladov na kalkulačnú jednotku sa stanoví nasledovne:

1. počet kalkulačných jednotiek sa prepočíta pomerovými číslami na základný druh výrobku
2. celkové náklady určitého obdobia alebo dávky sa delia počtom súčinov z bodu a)
   1. vypočítané náklady na základnú kalkulačnú jednotku z bodu b) sa vynásobia pomerovými
      číslami pre jednotlivé druhy výkonov

Kalkulovanie nákladov v združenej výrobe

-vyznačuje sa osobitosťami vyplývajúcimi z charakteru združenej výroby, v ktorej z toho istého materiálu v tom istom technologickom procese vznikajú rôzne druhy podstatne odlišných výrobkov

a)odčítací (zostatkový) spôsob

-používa sa vo výrobe kde jeden z združených výrobkov podľa stanovených kritérií (množstvo, cena) možno považovať za hlavný ostatné za vedľajšie, kalkulačnými jednotkami sú jen hlavné výrobky

N (náklady) na hlavný výrobok (kalkul.jednotku) vypočítame:

N produkcie - N vedľajších výrobkov = N hlavných výrobkov : Počet hlav.výrobkov (kal.jednotiek)

b)rozpočítací spôsob

-vo výrobe vznikajú naraz dva alebo viac hlavných výrobkov

Pomocou ekvivalentných čísel

Používa sa v podnikoch, kde sú jednotlivé druhy výkonov výsledkom rovnakej technológie, ale navzájom sa líšia; napr. rozmermi, hmotnosťou, tvarom, pracnosťou ich výroby a pod. Náklady na jednotlivé druhy výkonov sa rozpočítavajú pomocou vhodného ekvivalentu (nájdenie vhodného ekvivalentu je najťažšie = problém).

Postup:

1)        jeden druh výkonu sa určí za základný s ekvivalentom 1

2)        ostatné druhy výkonov sa s ním porovnajú a určia sa im ekvivalenty

3)        množstvo vyrobených výrobkov sa vynásobí ekvivalentnými číslami, čím sa jednotlivé druhy výkonov prepočítajú na spoločný základ

4)        náklady sa vydelia týmto prepočítaným spoločným základom a získajú sa náklady na ten druh výkonu, kt. má ekvivalent =1

5)        získané náklady základného výkonu sa vynásobia ostatnými ekvivalentmi a výsledkom budú náklady ostatných druhov výkonov

Prirážková kalkulácia

Používa sa v podnikoch, kde sa vyrába rozličným technologickým postupom viac druhov nákladovo rôznorodých výrobkov. Pre potreby kalkulovania je potrebné rozdeliť náklady na priame a nepriame (je potrebné rozvrhovať podľa určitých kľúčov t.j. rozvrhových základní). Rozvrhové základne môžu byť hodnotové (priame N, materiál, mzdy), alebo naturálne (hmotnosť spotreby materiálu, normohodiny). Pri rozvrhovaní nepriamych N podľa hodnotovej rozvrhovej základne sa počíta tzv. percento prirážky.

Najzávažnejším problémom prirážkovej metódy zostavovania kalkulácie je nájdenie vhodnej rozvrhovej základne. Rozvrhové základne by mali spĺňať tieto požiadavky:

1)        mali by byť objektívne, ľahko zistiteľné, kontrolovateľné, porovnateľné s kalkuláciami v jednotlivých obdobiach z hľadiska rozsahu a druhu

2)        mali by byť dostatočne veľké

3)        k rozvrhovaným nepriamym N by mali byť v čo najužšej priamej príčinnej súvislosti z hľadiska rozsahu a zmien nepriamych nákladov

Rozvrhová základňa má spĺňať tieto požiadavky:

a)               zásada príčinnej súvislosti

b)       zásada pomernosti alebo priamej úmernosti

c)                zásada stálosti

d)               zásada ľahkej zistiteľnosti

e)                základňa má byť dostatočnej veľká, aby malá chyba v základni nevyvolala veľké chyby pri
rozhodovaní

Kalkulovanie nákladov podľa činností (metóda ABC - Activity Based Costing)

-  rok 1988, Robin Cooper a Róbert Kaplán metóda priraďovania režijných nákladov k výkonom

Príčiny vzniku novej metódy:

-zmena podmienok výroby a riadenia podnikov

-globalizácia svetovej eko.

-automatizácia výroby a činností

-inovácia výrobkov a technologické zmeny

-vysoký dôraz na kvalitu

-rast nepriamych nákladov (rast podielu obslužných činností)

-zmena šturktúry nákladov

-orientácia na zákazníka

Hlavná myšlienka:

-za príčinu vzniku nákladov považuje činnosti a nie jednotlivé výkony

-základným princípom je priradenie spotrebovaných zdrojov činnostiam, zoskupenie činností do

aktivít a následne priradenie aktivít nákladovým objektom (produktom, zákazníkom)

Aplikácia metódy ABC:

l. identifikácia hlavných činností v podniku

1. 2.                určenie nákladových nosičov pre každú hlavnú aktivitu
2. vytvorenie nákladových stredísk
3. zistenie príčin vzniku nákladov

Hlavné prínosy metódy ABC:

-podrobnejšie rozčlenenie a priradenie réžie

-získame presnejších informácií

-zvýšenie pozornosti venovanej riadeniu pomocných a obslužných procesov

-zlepšenie spôsobu priraďovania režijných nákladov

-spoľhlivejšie kalkulácie úplných vlasntých nákladov

-kalkulácia je presnejšia

Hlavné nedostatky:

-prácnosť a časová náročnosť

-vysoké finančné nároky na dodatočnú prácu

-výber a zložitosť nosičov nákladov, kvantifikácia nákladov, nedoriešenie vymedzenia spoločných N

Metóda ABC prináša 2 zmeny:

a)               sledovanie N podľa činnosti (vŕtanie, kontrola kvality, vybavovanie reklamácii)

b)               podsatne rozširuje počet rozvrhových základní (niekoľko desiatok)

Fázová a stupňová metóda kalkulovania N

-   pre podniky v ktorých je výrobný proces rozdelený do fáz alebo stupňov

-   kalkulácia sa robí pre každý stupeň resp.fázu

-   celkové N sa zistia formou postupnej alebo piebežnej kalkulácie

Zákazková metóda kalkulovania nákladov

-   pre podniky s kusovou resp. malosériovou výrobou, alebo poskytujúce služby podľa želaní
zákazníka

-   výška N sa vypočíta podľa výrobného príkazu, ktorý obsahuje všetky činnosti, ktoré treba
uskutočniť spolu s vyčíslenými N, priame N sa zistia pomocou noriem spotreby, režijné N na
zákazku na základe rozvrhovej základne

Metódy kalkulovania s rozdelením N na variabilné a fixné

-rozdelenie N na fixné a variabilné si vyžaduje kalkulácia variabilných N

-pri jednotlivých výkonoch sa sledujú len variabilné N, fixné sa evidujú iba globálne za podnik

-najprv sa musia uhradiť fixné N až potom výkony podniku prinesú zisk.

Rozdielové metódy kalkulovania nákladov

-umožňujú v priebehu výrobného procesu zistiť rozdiely medzi skutočnou a vopred stanovenou (plánovanou) výškou N a priradiť ich konkrétnym zodpovedným osobám -rozdielové metódy evidujú v účtovníctve skutočné náklady rozdelené na vopred určené náklady (podľa normy, plánu, limitu, rozpočtu) a na rozdiel medzi skutočnými a vopred určenými (plánovanými) N.