Ceniny

28. 06. 2013 | Eva Mihalíková

Ceniny je možné definovať ako určitý osobitý druh majetku – peňažných prostriedkov. Z hľadiska účtovníctva je zrejmé, že sa jedná o krátkodobý majetok (doba použiteľnosti je kratšia ako 1 rok). Za ceniny sú považované: poštové známky, kolky, stravné lístky, platobné karty, telefónne karty, parkovacie karty, atď.

Ceniny sú vždy oceňované menovitou hodnotou aj to aj v prípade preradenia z osobného majetku do podnikania. Z hľadiska vyjadrenia hospodárskeho výsledku nie je nákup cenín v účtovníctve až tak dôležitý, z hľadiska vyčíslenia základu dane je dôležitá spotreba cenín.

Ceniny v jednoduchom účtovníctve

Ceniny sa účtujú v peňažnom denníku a tiež osobitne v knihe cenín, pokiaľ sú však nakúpené ceniny rovno použité do spotreby, účtuje sa o nich len v peňažnom denníku.  Z toho vyplýva, že nákup cenín sa zaúčtuje do peňažného denníku na základe výdavkového pokladničného dokladu do stĺpca peňažné prostriedky v hotovosti ako výdaj a súčasne do stĺpca priebežných položiek ako príjem. Taktiež je potrebné zaúčtovať úbytok hotovosti za nákup cenín.

Spotreba cenín sa v peňažnom denníku zaúčtuje v deň použitia cenín (dátum na výdavkovom pokladničnom doklade), tento výdaj patrí medzi prevádzkové výdavky. V knihe cenín, sa súčasne zaúčtuje úbytok cenín.

Presný obsah knihy cenín nie je stanovený zákonom, avšak kniha cenín by mala obsahovať:

• Deň uskutočnenia účtovného prípadu
• Obsah účtovného prípadu
• Číslo účtovného dokladu
• Príjem cenín
• Výdaj cenín
• Zostatok cenín

Ceniny v podvojnom účtovníctve

Ceniny sa v PÚ účtujú na účte 213Účet 213 - Ceniny (Aktívny) 213 – Ceniny. Ceniny, zverené zamestnancom alebo spoločníkom na použitie na stanovené účely sa účtujú ako pohľadávky voči zamestnancom či spoločníkom.

Príklady účtovania:

AE = analytická evidencia