Od 1. júla 2016 budú firmy stíhané za spáchanie trestných činov

Národná rada SR schválila 13. novembra 2015 Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Tento nový zákon zavádza od 1. júla 2016 priamu trestnoprávnu zodpovednosť firiem. Po novom tak nebudú trestaní za spáchanie trestných činov len ľudia, ale aj firmy. Cieľom tohto zákona je snaha zabrániť páchaniu trestných činov fyzickými osobami prostredníctvom firmy. Ľubica Martináková z advokátskej kancelárie Accace Legal vysvetľuje, čo znamená trestná zodpovednosť právnických osôb v praxi, za aké trestné činy budú firmy stíhané a aké tresty im hrozia.

Zavedenie priamej trestnej zodpovednosti firiem

Prijatie Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb vychádza najmä z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ako aj z potreby legislatívne sa priblížiť k ostatným členským štátom Európskej únie. Namiesto novelizácie aktuálneho Trestného zákona a Trestného poriadku, uprednostnila vláda riešenie prostredníctvom osobitného zákona, ktorý rieši hmotnoprávne aj procesnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb. Nový zákon vstupuje do platnosti od 1.7.2016.

Tento zákon zavádza priamu trestnú zodpovednosť právnických osôb - na rozdiel od doterajšej nepriamej. Nepriama trestná zodpovednosť právnických osôb bola zavedená do slovenského právneho poriadku prostredníctvom novely č. 224/2010 Z.z. ktorou sa menil a dopĺňal zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, v znení neskorších predpisov. V zmysle tejto novely môžu byť právnické osoby postihnuté ochrannými opatreniami:

• zhabanie peňažnej čiastky (§ 83a Trestného zákona),
• zhabanie majetku (§ 83b Trestného zákona).

„Tieto ochranné opatrenia spočívajú v tom, že sa siahne na majetok právnickej osoby a teda dochádza k nepriamej zodpovednosti právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti s ňou. Tieto ochranné opatrenia sa však v praxi prakticky vôbec nevyužívali,“ vysvetľuje Ľubica Martináková, Senior Associate z advokátskej kancelárie Accace Legal.

Po novom budú môcť byť za trestné činy stíhané aj právnické osoby, bez dokazovania viny konkrétnej fyzickej osoby.

Za ktoré trestné činy môžu byť firmy postihnuté?

Jednotlivé trestné činy, za ktoré bude niesť podnikateľ trestnoprávnu zodpovednosť, sú taxatívne vymenované v paragrafe 3 Zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb. Jedná sa napríklad o:

• niektoré majetkové trestné činy
• daňové trestné činy
• trestné činy súvisiace s drogami, omamnými látkami a prekurzormi
• trestné činy obchodovania s ľuďmi
• trestné činy týkajúce sa životného prostredia a nakladania s odpadmi
• korupčné trestné činy
• neoprávneného zamestnávania a iné trestné činy

Predpokladom stíhania firmy je aj to, že tento trestný čin bol vykonaný v prospech právnickej osoby, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, a to ak konal:

• štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu
• osoba, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby a to aj keď nemá vzťah k právnickej osobe,
• iná osoba, ktorá vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie právnickej osoby (tzv. tieňoví manažéri), alebo
• osoba, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou.

„Dôležité je tiež poznamenať, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči vyššie uvedeným fyzickým osobám a ani zistením, ktorá konkrétna osoba konala v rozpore s právnym poriadkom,“ upozorňuje Ľ.Martináková. Voči trestnej zodpovednosti právnických osôb je možné sa brániť v trestnom konaní, nakoľko na trestné konanie voči právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok (s určitými osobitosťami vymedzenými v Zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb).

Aké tresty hrozia  firmám?

Za spáchanie trestných činov hrozia firmám rôzne tresty. Najprísnejším trestom, ktorý vymedzuje zákon, je trest zrušenia právnickej osoby. Právoplatnosťou rozhodnutia o uložení trestu zrušenia právnickej osoby, vstupuje táto právnická osoba do likvidácie.

Ďalšími trestami sú napríklad: 

• trest prepadnutia majetku
• trest prepadnutia veci
• peňažný trest až do výšky 1 600 000 Eur
• trest zákazu činnosti
• trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie
• trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov EÚ
• rest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní
• trest zverejnenia odcudzujúceho rozsudku

„V súvislosti s prípadným konkurzným konaním alebo likvidáciou spoločnosti je nutné poznamenať, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu na takúto spoločnosť, jej vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy,“ dopĺňa Ľ.Martináková.

Článok pripravila firma Accace.